Predstavte si nasledujúcu situáciu. Ste podnikateľ, ktorý v rámci svojho podniku zamestnáva aj niekoľko zamestnancov. Jedného dňa jeden z vašich zamestnancov vám spôsobí celkom značnú škodu, a to tým, že svojím konaní alebo nekonaním poruší svoje povinnosti vyplývajúcemu mu z jeho pracovnej náplne. Po tom ako celú túto skutočnosť objasníte, prídete na jeden pre vás veľký problém. Tento problém spočíva v tom, že bohužiaľ sa neviete s daným zamestnancom dohodnúť na finančnom vyrovnaní škody, ktorú vám spôsobil.
Vzhľadom na uvedené, je preto veľmi dôležité a rozumné, aby ste už pri uzatváraní nových pracovných zmlúv s vašimi budúcimi zamestnancami mysleli na to, ako takéto nepriaznivé situácie vyriešiť vo váš prospech.
V prípade, ak ste sa už v minulosti dostali do takejto situácie a nechcete sa do nej dostať opäť alebo sa už teraz zamýšľate nad tým, ako sa podobným situáciám vyhnúť v budúcnosti, môj nasledovný článok je určený práve vám.
Zabezpečenie pohľadávok v pracovnom vzťahu (v pracovnom práve)
Zo samotného Zákonníka práce vyplýva existencia len troch zabezpečovacích prostriedkov, ktoré môžete použiť na zabezpečenie svojich pohľadávok voči vašim zamestnancom v rámci pracovnoprávnych vzťahov.
Ide o nasledovné zabezpečovacie prostriedky:
- Dohoda o zrážkach zo mzdy (zabezpečujú sa ňou len pohľadávky zamestnávateľa voči zamestnancovi)
- Záložné právo k nehnuteľnosti (zabezpečujú sa ním len pohľadávky zamestnávateľa voči zamestnancovi, a to iba pri vzniku určitých špecifických druhov škody)
- Ručenie (zabazpečujú sa ním nielen pohľadávky zamestnávateľa voči zamestnancovi ale aj naopak)
Z vyššie uvedeného teda vyplýva, že akékoľvek iné prostriedky, prostredníctvom ktorých by ste chceli zabezpečiť svoje pohľadávky sú neplatné, podobne ako napríklad zmluvná pokuta v pracovnej zmluve, ktorej problematiku som riešil už v mojom predošlom článku Môže váš zamestnávateľ od vás žiadať zmluvnú pokutu?
Poďme sa však spoločne bližšie pozrieť na podstatu a charakter jednotlivých zabezpečovacích prostriedkov.
Dohoda o zrážkach zo mzdy
Dohoda o zrážkach zo mzdy predstavuje v praxi najpoužívanejší druh zabezpečovacieho prostriedku v pracovnom práve, ktorý môžete využiť za účelom zabezpečenie vašich pohľadávok ako zamestnávateľa voči zamestnancom. Predpokladom uzatvorenia takejto dohody, je však existencia pracovnoprávneho vzťahu, v rámci ktorého vy ako zamestnávateľ vystupujete ako veriteľ (ten komu niekto niečo dlží) a váš zamestnanec vystupuje ako dlžník (ten kto niekomu niečo dlží).
Dohoda o zrážkach musí byť podľa znenia zákona uzatvorená v písomnej forme, inak je neplatná. To či táto dohoda bude obsiahnutá v znení pracovnej zmluvy alebo osobitne mimo nej, je len na vašom uvážení.
Podstatou tejto dohody je skutočnosť, že zamestnanec svojím podpisom vám udeľuje ako zamestnávateľovi súhlas s tým, aby ste vykonávali vo váš prospech zrážky v dohodnutej výške, a to z jeho mzdy, ktorej platiteľom ste vy.
Veľmi dôležitou skutočnosťou je aj to, že prostredníctvom dohody o zrážkach zo mzdy je možné zabezpečiť akúkoľvek platnú peňažnú pohľadávku, ktorá vám vznikne voči zamestnancovi v priebehu trvania vášho vzájomného pracovnoprávneho vzťahu, a to aj v prípade ak nejde ešte o splatnú pohľadávku. V tomto prípade je však nutné dbať na to, aby ste s vykonávaním zrážok zo mzdy začali až po splatnosti takejto pohľadávky.
V neposlednom rade je potrebné poznamenať, aby ste dbali aj na správnu výšku zrážky zo mzdy. Dohodnutá zrážka zo mzdy nesmie presiahnuť výšku ustanovenú pre zrážku zo mzdy pri výkone rozhodnutia, ktorá je upravená v Nariadení vlády SR č. 268/2006 Z.z. o rozsahu zrážok zo mzdy pri výkone rozhodnutia.
Na základe uvedeného tak môžeme dohodu o zrážkach zo mzdy charakterizovať nielen ako zabezpečovací prostriedok vašej pohľadávky voči zamestnancovi ale aj ako prostriedok, prostredníctvom ktorého dochádza aj k plneniu samotného dlhu zamestnanca v prospech vás.
Tip: Dohoda o zrážkach zo mzdy predstavuje pre vás ako zamestnávateľa najpraktickejší spôsob ako zabezpečiť vašu pohľadávku voči zamestnancovi.
Záložné právo k nehnuteľnosti
Záložné právo zriadené v prospech zamestnávateľa k nehnuteľnosti vo vlastníctve zamestnanca predstavuje ďalší inštitút pracovného práva, prostredníctvom ktorého si môžete ako zamestnávateľ zabezpečiť svoje prípadné pohľadávky voči vašim zamestnancom.
Predmetné záložné právo môže byť dohodnuté len na základe zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti, ktorá v zmysle zákona musí mať písomnú formu, inak je neplatná. Zároveň podobne ako v predošlom prípade, tento inštitút je možné využiť len za predpokladu existencie pracovnoprávneho vzťahu, v rámci ktorého vy ako zamestnávateľ vystupujete ako veriteľ (ten komu niekto niečo dlží) a váš zamestnanec vystupuje ako dlžník (ten kto niekomu niečo dlží).
Zákon ďalej upravuje aj ďalšie obmedzenie vo vzťahu k použitiu tohto zabezpečovacieho prostriedku, nakoľko tento môžete využiť len v dvoch prípadoch, a to:
- ak si voči zamestnancovi uplatňujete nárok na náhradu škody na zverených hodnotách, ktoré je zamestnanec povinný vám vyúčtovať alebo
- ak si voči zamestnancovi uplatňujete nárok na náhradu škody, ktorú vám spôsobil úmyselne.
Medzi podstatné náležitosti zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti patrí:
- identifikácia zmluvných strán, t.j. zamestnávateľa ako veriteľa a zamestnanca ako dlžníka,
- identifikácia predmetu záložného práva (záloh), t.j. nehnuteľnosť, ktorá sa zakladá,
- identifikácia pohľadávky zamestnávateľa ako veriteľa, ktorá je zabezpečovaná predmetom záložného práva.
V neposlednom rade je potrebné poznamenať, že najvýznamnejším právnym následkom tohto zabezpečovacieho prostriedku je nárok zamestnávateľa ako veriteľa požadovať zaplatenie svojej splatnej pohľadávky zo zálohu (založená nehnuteľnosť), a to aj v prípad, ak táto pohľadávka je premlčaná.
Pozor: Nakoľko predmetom záložného práva môže byť len nehnuteľnosť, na jeho vznik je potrebná nielen písomná zmluva ale aj vklad do príslušného katastra nehnuteľností.
Ručenie
Ručenie predstavuje posledný druh zabezpečovacieho prostriedku, ktorý môžete využiť v rámci pracovnoprávnych vzťahov na zabezpečenie svojich pohľadávok voči zamestnancom.
Ručenie vzniká jednostranným vyhlásením ručiteľa, že vašu pohľadávku uspokojí, a to v prípade, ak tak neurobí samotný zamestnanec ako dlžník. Toto vyhlásenie musí mať písomnú formu. V postavení ručiteľa môže vystupovať tak fyzická osoba ako aj právnická osoba.
Podstata ručenia teda spočíva v tom, že vy ako veriteľ sa musíte v prvom rade dožadovať uspokojenia svoja pohľadávky voči vášmu zamestnancovi ako dlžníkovi a v prípade, ak tento odmietne, následne sa môžete dožadovať svojho nároku voči ručiteľovi samotnému.
Tip: Z hľadiska vášho záujmu ako zamestnávateľa je ručenie ako spôsob zabezpečenia záväzkov podstatne výhodnejšie, než je zmluva o zriadení záložného práva, pretože vám umožňuje dosiahnuť uspokojenie pohľadávky nielen zo zálohu (predmetu záložného práva), ale z celého majetku ručiteľa.
Taktiež na tomto mieste je potrebné poznamenať, že tento zabezpečovací prostriedok prichádza do úvahy len vtedy, ak:
- vaša pohľadávka je platná,
- vaša pohľadávka v čase prevzatia ručenia už existuje, pričom nie je vôbec podstatné, či táto pohľadávka je splatná alebo nie je splatná.
Pozor: Záväzok ručiteľa sa neviaže na osobu dlžníka, ale na samotnú pohľadávku. Vzhľadom na to smrťou dlžníka záväzok ručiteľa nezaniká.
A ešte jedna moja rada na záver. Dbajte na to, aby v písomnom vyhlásení ručiteľa bola pohľadávka dostatočne určitá, a to nielen pokiaľ ide o jej výšku, ale aj o jej trvanie.
Pokiaľ máte nejaké otázky alebo pripomienky k tomuto článku alebo potrebujete poradiť, tak budem rád, keď vložíte svoj komentár pod tento článok alebo mi napíšte prostredníctvom kontaktných údajov, ktoré nájdete tu.
Ak sa vám článok páčil, dajte mu páči sa mi a zdieľajte ho so svojimi priateľmi a kolegami.