Nevyplatená mzda….a čo ďalej?

Nevyplatená mzda je učite pre každého z vás istý strašiak.

Podobne ako mnoho ľudí aj vy pracujete, keďže viete, že za vykonanú prácu dostanete od svojho zamestnávateľa mzdu.

Po tom čo ste však odpracovali mesiac či dva, váš zamestnávateľ vám stále nevyplatil mzdu, na ktorú máte nárok. Celú situáciu sa snažíte s ním urgentne riešiť, avšak jeho jedinou reakciu je, že prestáva s vami po čase úplne komunikovať. Mzda na vašom účte však stále nie je.

V prípade, ak sa aj vy práve teraz zamýšľate, čo máte v tejto situácii robiť a aké máte ďalšie možnosti, aby vám bola vaša mzda vyplatená, tento článok je určený práve vám.

Poďme sa spoločne pozrieť na to, aké možnosti máte na dosiahnutie nevyplatenej mzdy.

Splatnosť mzdy

Zákonník práce stanovuje, že mzda za vykonanú prácu sa vypláca vo výplatných termínoch dohodnutých v pracovnej zmluve alebo v kolektívnej zmluve. Súčasne zákon upravuje, že mzda je splatná pozadu za mesačné obdobie.

Zákon určuje aj tzv. poslednú lehotu splatnosti mzdy. Ide o koniec mesiaca nasledujúceho po mesiaci, za ktorý vám vznikol nárok na mzdu.

Nevyplatenie mzdy a ďalšie možnosti riešenia veci

Ak došlo vo vašom prípade k nevyplateniu mzdy zo strany vášho zamestnávateľa, máte niekoľko možností ako túto veci riešiť po právnej stránke.

Ukončenie pracovného pomeru

Podľa Zákonníka práce môžete v prípade, ak vám zamestnávateľ nevyplatil mzdu alebo jej časť do 15 dní po uplynutí splatnosti, okamžite skončiť pracovný pomer.

Takto skončiť pracovný pomer môžete len v lehote jedného mesiaca odo dňa, kedy ste sa o dôvode na okamžité skončenie pracovného pomeru dozvedeli.

V liste, na základe ktorého okamžite ukončujete svoj pracovný pomer, zároveň vyzvite zamestnávateľa na úhradu nevyplatenej mzdy v dodatočnej lehote. Zo zákona vám tiež vzniká voči zamestnávateľovi nárok na zaplatenie náhrady mzdy v sume vášho priemerného mesačného zárobku, a to za výpovednú dobu dvoch mesiacov. Na zaplatenie tejto náhrady mzdy taktiež vyzvite zamestnávateľa vo svojom liste.

Podnet príslušnému inšpektorátu práce

V prípade nevyplatenej mzdy do úvahy prichádza aj podanie podnetu na príslušný inšpektorát práce.

Síce inšpektorát práce nie je oprávnený, aby zaviazal zamestnávateľa k zaplateniu neuhradenej mzdy, ale oznámenie inšpektorátu práce po vykonanej kontrole vám môže slúžiť ako dôkaz v prípadnom súdnom spore.

Podnet je možné zaslať na miestne príslušný inšpektorát práce, ktorým je inšpektorát práce podľa miesta podnikania, resp. sídla zamestnávateľa.

V samotnom podaní je potrebné uviesť nasledovné:

• vaše meno a priezvisko a adresu bydliska,
• presnú adresu zamestnávateľa,
• skutočnosti a informácie, na základe ktorých sa domnievate, že vaše práva ako zamestnanca sú u zamestnávateľa porušované.

Zaslanie predžalobnej výzvy

V prípade, ak vám zamestnávateľ nevyplatil dlžnú mzdu a ani náhradu mzdy z titulu okamžitého skončenia pracovného pomeru vo vami dodatočne stanovenej lehote a neučinil tak ani na základe šetrenia podnetu zo strany inšpektorátu práce, môžete mu zaslať predžalobnú výzvu.

V rámci predžalobnej výzvy vyzvite zamestnávateľa na úhradu vašich nárokov. V predžalobnej výzve ho taktiež môžete upozorniť aj na ďalšie príapdné následky nevyplatenia mzdy, a to v podobe podania trestného oznámenia a/alebo žaloby na príslušný súd.

V prípade, ak máte záujem o naše služby:

Podanie žaloby na príslušný súd

Ak vám zamestnávateľ neuhradil nevyplatenú mzdu a ani náhradu mzdy pri okamžitom skončení pracovného pomeru ani na základe predžalobnej výzvy, môžete pristúpiť k ďalšej možnosti, prostredníctvom ktorej vymôžete svoje nároky.

Ide o žalobu na príslušný súd vo forme tzv. návrhu na vydanie platobného rozkazu.

Náležitosti návrhu na vydanie platobného rozkazu sú:

• označenie súdu, ktorému je návrh adresovaný,
• označenie účastníkov konania – vás ako žalobcu a zamestnávateľa ako žalovaného,
• opísanie skutkového stavu veci ako aj uvedenie nárokov, ktorých sa domáhate súdnom cestou,
• označenie dôkazov, ktorými preukazujete dôvodnosť svojich nárokov,
• petit, t. j. čoho sa domáhate, teda ako má súd rozhodnúť,
• dátum a podpis.

Návrh na vydanie platobného rozkazu je potrebné podať vecne a miestne príslušnému súdu, ktorým je všeobecný súd žalovaného . V tomto prípade, ide o súd podľa sídla/miesta podnikania zamestnávateľa.

Návrh doručte súde v troch vyhotoveniach spolu s príslušnými prílohami. Jedno vyhotovenie návrhu si nechajte potvrdiť podacou pečiatkou súdu.

S podaním návrhu na vydanie platobného rozkazu je spojená aj povinnosť zaplatiť súdny poplatok. Jeho výška predstavuje 6% z hodnoty sporu (nie z hodnoty príslušenstva), min. však 16,50 EUR.

Ak ste podali na súd návrh na vydanie platobného rozkazu obsahujúci všetky zákonné náležitosti, splnili ste aj ďalšie procesné povinnosti na vydanie platobného rozkazu a preukázali dôvodnosť svojich nárokov, súd by mal vydať platobný rozkaz, na základe ktorého žalovaného –zamestnávateľa zaviaže k zaplateniu nevyplatenej mzdy (prípadne iných nárokov) spolu s príslušenstvom.

Podanie návrhu na vykonanie exekúcie

V prípade, ak zamestnávateľ si nesplní svoje povinnosti, ktoré mu boli uložené v právoplatnom a vykonateľnom súdnom rozhodnutí – platobnom rozkaze alebo rozsudku, môžete pristúpiť k podaniu návrhu na vykonanie exekúcie.

Návrh na vykonanie exekúcie môžete podať vami zvolenému súdnemu exekútorovi, ktorý bude viesť exekučné konanie voči zamestnávateľovi ako povinnému.

Podanie trestného oznámenia

Okrem vyššie uvedených možností netrestného charakteru, môžete podať voči zamestnávateľovi aj trestné oznámenie, keďže nevyplatenie mzdy za istých zákonom stanovených podmienok predstavuje skutkovú podstatu trestného činu – nevyplatenie mzdy a odstupného.

Podľa ustanovenia § 214 ods. 1 Trestného zákona „Kto ako štatutárny orgán právnickej osoby alebo fyzická osoba, ktorá je zamestnávateľom, alebo ich prokurista nevyplatí svojmu zamestnancovi mzdu, plat alebo inú odmenu za prácu, náhradu mzdy alebo odstupné, na ktorých vyplatenie má zamestnanec nárok, v deň ich splatnosti, hoci v tento deň mal peňažné prostriedky na ich výplatu, ktoré nevyhnutne nepotreboval na zabezpečenie činnosti právnickej osoby alebo činnosti zamestnávateľa, ktorý je fyzickou osobou, alebo vykoná opatrenia smerujúce k zmareniu vyplatenia týchto peňažných prostriedkov, potrestá sa odňatím slobody až na tri roky.“

Z vyššie uvedeného je teda zrejmé, že musia byť splnené nasledovné podmienky:

• zamestnávateľ nevyplatil mzdu svojmu zamestnancovi v deň jej splatnosti,
• zamestnávateľ mal v deň splatnosti dostatočné peňažné prostriedky na vyplatenie mzdy,
• zamestnávateľ peňažné prostriedky nepotreboval na zabezpečenie svojej činnosti.

Pokiaľ máte nejaké otázky alebo pripomienky k tomuto článku alebo potrebujete poradiť, tak budem rád, keď vložíte svoj komentár pod tento článok alebo mi napíšte prostredníctvom kontaktných údajov, ktoré nájdete tu.

V prípade, ak máte záujem o naše služby:

Náš Newsletter