Dedenie zo zákona

Dedenie zo zákona
Ohodnoťte článok

Ľudský život so sebou prináša nielen pozitívne situácie ale občas aj negatívne situácie, ktoré musíme riešiť. Jednou z takýchto situácii je aj úmrtie rodinného príslušníka, s ktorou je spojené dedičské konanie.

Dedičstvo sa nadobúda smrťou poručiteľa. Príslušná matrika po úmrtí poručiteľa oznámi jeho úmrtie súdu, ktorý ustanoví notára. V rámci dedičského konania súdom ustanovený notár v prvom rade zistí, či poručiteľ nezanechal nejaký závet, zistí okruh možných dedičov ako aj samotný majetok (aktíva a pasíva) poručiteľa. Následne po prejednaní veci rozdelí dedičstvo – majetok poručiteľa medzi jeho potomkov v zmysle príslušných ustanovení zákona.

V prípade, ak aj vy ste momentálne účastníkom dedičského konania alebo ešte sa ním len stanete a chcete vedieť viac o dedení zo zákona, tento článok je určený práve vám.

Dedenie zo zákona

Občiansky zákonník upravuje dva základné spôsoby dedenia, a to dedenie zo závetu a dedenie zo zákona.

Dedenie zo závetu má vždy prednosť pred dedením zo zákona, nakoľko závet obsahuje poslednú vôľu poručiteľa, ktorá predstavuje spôsob naloženia s jeho dedičstvom po jeho smrti.

 K dedeniu zo zákona dochádza v nasledovných prípadoch:

  • poručiteľ pre prípad svojej smrti nenechal žiadny závet,
  • poručiteľ síce zanechal závet, avšak opomenul v ňom tzv. neopomenuteľných dedičov,
  • poručiteľ síce zanechal závet, avšak jeho predmetom nebolo rozdelenie celého majetku poručiteľa,
  • ustanovený dedič bude v čase smrti poručiteľa nespôsobilým dediť, odmietne dedičstvo alebo zomrie skôr ako poručiteľ.

Za tzv. neopomenuteľných dedičov zákon považuje potomkov poručiteľa. Maloletí potomkovia musia dostať z dedičstva po poručiteľovi aspoň toľko, koľko predstavuje ich dedičský podiel zo zákona a plnoletí potomkovia musia dostať z dedičstva po poručiteľovi aspoň toľko, koľko by predstavovala polovica ich podielu, keby malo dôjsť k dedeniu zo zákona.

Dedičské skupiny

Zákon rozoznáva pri dedení 4 dedičské skupiny, pričom platí pravidlo, že najskôr dedia najbližšie osoby a až potom vzdialenejšie osoby.

I. dedičská skupina

Do prvej dedičskej skupiny patria poručiteľove deti a jeho manžel, pričom každý z nich dedí rovnakým dielom. V prípade, ak nededí niektoré poručiteľove dieťa, nadobúdajú jeho podiel z dedičstva jeho deti, a to rovným dielom. Ak nededia ani tieto deti alebo niektoré z nich, dedia rovnakým dielom ich potomkovia.

Za poručiteľove deti sa považujú aj deti narodené mimo manželstva, deti osvojené poručiteľom a rovnako aj deti, ktoré síce v čase smrti poručiteľa sa ešte nenarodili, ale je predpoklad, ze sa narodia živé.

V súvislosti s manželom poručiteľa zákon vyžaduje, aby toto manželstvo v čase poručiteľov smrti existovalo. Z uvedeného vyplýva, že dedičom nemôže byť bývalý manžel poručiteľa.

Ak poručiteľ nemal manžela a mal v čase svojej smrti iba potomkov, celé dedičstvo sa rozdelí medzi týchto potomkov. Ak však poručiteľ nemal potomkov a mal iba manžela, nastupuje namiesto prvej dedičskej skupiny druhá dedičská skupina.

V prípade, ak máte záujem o naše služby:

  • právne poradenstvo v oblasti dedenia,
  • právne zastupovanie v dedičskom konaní

II. dedičská skupina

Do druhej dedičskej skupiny patria manžel poručiteľa, poručiteľovi rodičia a ďalej tí, ktorí žili s poručiteľom najmenej po dobu 1 roku pred jeho smrťou v spoločnej domácnosti a ktorí sa z tohto dôvodu starali o spoločnú domácnosť alebo boli odkázaní výživou na poručiteľa (ďalej len „spolužijúce osoby“).

V rámci druhej dedičskej skupiny platí pravidlo, že všetci dedičia dedia rovnakým dielom.

Manžel poručiteľa v rámci druhej dedičskej skupiny vždy dedí najmenej polovicu dedičstva.

Ak v druhej dedičskej skupine niet ďalších zákonných dedičov, celé dedičstvo pripadne manželovi poručiteľa.

III. dedičská skupina

Dedičia z tretej dedičskej skupiny nastupujú v prípade, ak poručiteľ nemal manžela a nebudú zároveň dediť ani rodičia poručiteľa.

V tretej dedičskej skupine dedia rovnakým dielom poručiteľovi súrodenci a spolužijúce osoby.

Za poručiteľových súrodencov sa budú považovať aj súrodenci s aspoň jedným spoločným rodičom. Za súrodenca sa považuje aj súrodenec, ktorý bol osvojený.

V prípade, ak niektorý z poručiteľových súrodencov nededí, do úvahy prichádzajú ich deti, ktoré dedia rovnakým dielom.

IV. dedičská skupina

V prípade, ak nededí žiadny dedič z tretej dedičskej skupiny, prichádzajú na rad dedičia zo štvrtej dedičskej skupiny.

Do štvrtej dedičskej skupiny patria prarodičia poručiteľa, ktorí dedia rovnakým dielom. V prípade, ak prarodičov poručiteľa niet, na ich miesto nastupujú ich deti, ktoré opäť dedia poručiteľove dedičstvo rovnakým dielom.

V prípade, ak máte záujem o naše služby:

  • právne poradenstvo v oblasti dedenia,
  • právne zastupovanie v dedičskom konaní

Newsletter

[mc4wp_form id=”325″]